Keď deti spoluvytvárajú svoj priestor – knižnica snov v Osle

Eva Lavríková · 26. 12. 2016

Štvrť Toyen nórskeho hlavného mesta Osla nepatrí medzi tie najznámejšie či najlukratívnejšie. Nájdete ju neďaleko centra, s krásnou botanickou záhradou, Munchovou galériou a mnohými starými historickými budovami. Patrí k štvrtiam s najväčším počtom obyvateľov z najrôznejších krajín sveta. Multikultúrny charakter miesta má svoje čaro, na ktoré mnohí miestni nedajú dopustiť. Prináša však aj výzvy a práve s cieľom podpory spájania rôznych kultúr vzniklo za posledné roky v štvrti Toyen niekoľko občianskych i štátnych iniciatív. Jednou z nich je knižnica výhradne pre deti a mládež, Biblo Toyen.

Prečo práve od 10 do 15?

Biblo Toyen je knižnica určená iba pre deti vo veku 10 – 15 rokov, teda od 5. ročníka po koniec základnej školy. „Je množstvo miest, kam majú vstup len dospelí. Aj deti si zaslúžia svoje vlastné miesto, kde môžu byť sami. V školských kluboch môžu tráviť čas do 4. triedy. V 5. ročníku už túto možnosť nemajú. Chceli sme preto vytvoriť miesto práve pre túto vekovú skupinu, zaplátať dieru vo voľnočasových aktivitách medzi 4. ročníkom základných škôl a strednou školou,“ zoznamuje ma s myšlienkou knižnice Karen Tomte, jedna z jej zamestnankýň.

A pravidlo o veku tu berú vážne, sama som si musela návštevu dopredu dohodnúť, bola som ako návštevník patrične označená a ani deti sa neostýchali upozorniť ma, že tam nemám čo robiť, či vyzvedať, prečo tam som. Rodičia môžu počkať vonku, v „Čakárni“ ktorá v podobe vyradenej kabínky lanovky tróni pred vstupom do knižnice. Skrátka, dospelým vstup zakázaný. „Samozrejme, stále sme tu my, čo tu pracujeme, nie je to teda úplne bez dozoru. Naraz sme tu maximálne traja až piati. Deti musia byť dostatočne veľké, aby sa o seba dokázali postarať sami, hranica 10 rokov trochu vznikla aj z tohto dôvodu,“ upresňuje mladá zamestnankyňa.

Názor detí sa ráta

Knižnica vznikla z potrieb štvrte. „Žije tu množstvo prisťahovaleckých rodín, detí z chudobnejších pomerov. Nie všetci majú rovnaké možnosti ako tráviť voľný čas, venovať sa kultúre, knihám, jazyku. Organizujeme tiež rôzne kultúrne či vzdelávacie akcie,“ vysvetľuje Karen. „Existujú samozrejme tematické kluby a krúžky, ktorým rozhodne nechceme konkurovať. Stále sme v prvom rade knižnica. No napríklad pre dievčatá z moslimských rodín je to rozdiel – tie do klubov chodiť nesmú, do knižnice však áno. Mnoho z nich chodí vo voľnom čase k nám.“

Pri realizácii sa inšpirovali podobnou knižnicou v Štokholme pre deti vo veku 10 až 13 rokov. „Veľa sme sa pýtali aj našej cieľovej skupiny, čo by sa im páčilo, čo by chceli, o čom snívajú a čo si prajú,“ popisuje Karen proces vedúci k súčasnej podobe knižnice. „No až od otvorenia, teda od jari tohto roku si skutočne overujeme, čo má aký úspech, čo tu chýba, čo by bolo dobré zmeniť. S deťmi sa zoznamujeme čoraz viac a najmä oni samotné sú omnoho väčšou súčasťou rozhodovania o tom, ako to tu bude vyzerať.“

Vyradené autá, lanovkové kabínky a vešiakový los

Knižnica vyzerá naozaj pôsobivo. Už vo dverách upúta obrovský los, ktorý slúži ako vešiak a police na odkladanie vecí a topánok – v knižnici sa návštevníci vyzúvajú. Samotný priestor je rozčlenený na viacero častí. Otvorenejšie plochy striedajú uzavretejšie miesta na sedenie, ležanie či učenie sa, zrkadlová chodba vedúca do príjemného sedenia pre väčšie skupinky, či vyradené autá, sedačky a opäť lanovkové kabínky, v ktorých decká môžu sedieť, písať si úlohy, hrať šach či spoločenské hry, alebo sa len tak schovať pred svetom. Celá knižnica pôsobí hravo, jedna návšteva na odhalenie všetkých jej zákutí a tajomstiev rozhodne nestačí.

Interiér navrhovala skupinka architektov a dizajnérov, ktorí v prvom rade brali na vedomie priania a túžby cieľovej skupiny. „Snažili sa vytvoriť miesto, kde sa deti budú cítiť bezpečne a spokojne, kde sa môžu schovať pred rodičmi či súrodencami, byť samé, keď to potrebujú, ale zároveň kde majú priestor robiť niečo spoločne, ak majú chuť,“ objasňuje Karen.

Zamestnanci z oblasti filmu, divadla, hudby, dizajnu a voľnočasových klubov

Stále ide v prvom rade o knižnicu, knihy a ich usporiadanie teda nemožno vynechať. Aj tu sa však stretávam s netradičným poňatím a originálnymi riešeniami. „Knihy nie sú radené abecedne, ale tematicky. Deti v tomto veku si väčšinou knihy nehľadajú podľa autora, ale skôr podľa žánru, podľa témy, čo ich zaujíma. Keď hľadajú nejakú konkrétnu knihu, vždy si ju môžu nájsť v systéme alebo nás požiadať o pomoc.“ A naozaj, keď sa porozhliadam, vidím sekcie ako napätie, vraždy a záhady, romantika, je to pravda, história, šport, komiksy, ale aj anglické knihy či lákavé regály s názvami dostaneš z nich zimomriavky alebo zmenia ti život.

Samotné regály visia na koľajniciach a dajú sa podľa potreby presúvať a preskupovať. Priestor sa tak dá opticky a pocitovo uzatvoriť či otvoriť a knihy putujú k svojim čitateľom bližšie, či naopak ďalej od nich – ako je v danej chvíli žiadúce.

V knižnici paradoxne nepracuje žiaden knihovník. Päť súčasných zamestnancov pochádza z prostredia filmu, divadla, hudby, grafického dizajnu a voľnočasových klubov. „Všetci máme skúsenosti s prácou s deťmi a mladými ľuďmi, no nikto z nás nie je knihovník. Voči tomu bolo pri otváraní asi najviac kritiky z radov knihovníkov z ostatných knižníc. Aj my sme štátna knižnica, spadáme pod rovnaké vedenie. Snažíme sa tu však o niečo nové, práca v tejto knižnici nemá veľa do činenia s katalogizovaním kníh a podobnými činnosťami, skôr ide o osobný kontakt s deťmi. Sme presvedčení o tom, že knižnica tu má byť pre ľudí, nie pre knihy.“

Systém založený na dôvere a pomocník dron

So samotným triedením a upratovaním kníh pomáhajú priamo deti. „Skúšame trochu iný výpožičný systém. Každá kniha má svoje vysokofrekvenčné označenie a deti majú elektronický preukaz, ktorý je s knihami spárovateľný. Keď si niečo požičajú, načíta sa to na kartičku. Keď knihu vracajú, neodložia ju niekam do krabice, odkiaľ ju potom upraceme my, ale priamo systém im povie, kam ju majú uložiť a oni to spravia. Máme systém založený na dôvere“, vysvetľuje Karen.

Hoci zatiaľ musia knihy aspoň občas kontrolovať zamestnanci osobne, každú chvíľu očakávajú nový prírastok do pracovného tímu – dron. Ten každú noc obletí knižnicu a pomocou rádio označení na chrbtoch kníh skontroluje, kde sa knihy nachádzajú a či ležia na svojom mieste. „Ešte nedorazil, ale už ho ukazovali v štátnej televízii, takže vieme, že naozaj existuje a očakávame ho každú chvíľu“, smeje sa.

Priestor, kde nie sú iba knihy

V knižnici sa nachádza aj kuchyňa. Žiadna nudná miestnosť, ale korba vyradeného kamióna, ktorá sa premenila na zaujímavý ostrov pre hladných a smädných uprostred najrôznejších knižničných aktivít. Za kuchynským pultom stojí mladý muž, priateľsky debatujúci so skupinkou, ktorá práve olovrantuje ovsené vločky. Deti si môžu nabrať vodu či vziať ovocie kedykoľvek aj sami. Raz do týždňa beží aj kurz prípravy zdravého jedla!

„Máme tematické dni, venované konkrétnym akciám či aktivitám. Bežný týždeň momentálne vyzerá nasledovne: v pondelok pomoc s úlohami z matematiky a práve sme skončili s komiksovými workshopmi, v utorok príprava jedla, v stredu programovanie a kurz štrikovania, vo štvrtok textový kurz, kde sa venujú vlastnej tvorbe, alebo pracujú s už hotovými textami napríklad formou divadla, v piatok premietame filmy. Cez víkendy mávame občas špecifické akcie, tento mesiac k nám napríklad chodia z technického múzea a učia deti, ako vyrobiť vlastný film, pracovať s 3D tlačiarňou a iné veci,“ vymenúva Karen.

Nové výzvy po pol roku fungovania

Knižnica funguje už vyše pol roka. Podľa návštevnosti v bežné stredajšie popoludnie sa zdá, že o detských návštevníkov nemá núdzu. „Mnohí sem chodia pravidelne. Majú svoju pevnú rutinu. Poznajú nás po mene a my ich tiež. Rozhodne sa snažíme o to, aby sa tu cítili dobre,“ vraví Karen. Po otvorení im trvalo tri mesiace, kým si ujasnili vzťahy – medzi sebou, k deťom, vzťah knižnice k iným voľnočasovým zariadeniam. Zhodli sa zatiaľ na troch základných pravidlách fungovania: v knižnici sa nebehá; v knižnici hovoríme potichu; jeme a pijeme len v kuchyni.

Pre knižnicu je aktuálnou výzvou ako pritiahnuť viac 14-násť a 15-násť ročných. Karen prezrádza plány: „Zatiaľ nevieme, či je to tým, že už majú kopec iných povinností a aktivít, alebo to tu ešte neobjavili. Možno majú pocit, že je tu až príliš veľa malých detí a nepovažujú to za dostatočné kúl. Momentálne teda pracujeme s týmto a pozývame sem na návštevy triedy deviatakov“.

predel