Inšpirácie pre učiteľov

Tiene nad Veligradom

12+

profilovka

Mirka Trippé
mummadehomeschool.blogspot.com
08. 01. 2019

Miesto

základná škola

Počet detí

Viac ako 15

Vhodná pre

7. ročník

Trvanie aktivity

príprava: pre deti na prečítanie knihy doma (5 týždňov)
realizácia: 2 x 45 min

Aktivita podporuje

  • Čítanie s porozumením
  • Presah do inej vzdelávacej oblasti (dejepis, regionálna výchova, etnológia, archeológia, mytológia)

Tematické zaradenie

  • Slovania
  • zvyky a tradície

Popis aktivity

Kniha Tiene nad Veligradom prirodzene a plynule vysvetľuje základné znaky života Slovanov na našom území prostredníctvom dobrodružného príbehu, ktorý je plný mýtov, záhad a rôznych bytostí. Vedie deti dejinami Veľkej Moravy v momente, keď na našom území vládne knieža Rastislav a prichádzajú vierozvestci. Príbeh zároveň približuje hodnoty aktuálne aj v dnešnej dobe: sila rodiny, priateľstva, odvaha a hľadanie pravdy, prevzatie zodpovednosti a láskavý vzťah k prírode. Prostredníctvom tejto knihy som chcela dať deťom niečo pozitívne o ich vlastných dejinách, podporiť v nich povedomie o tom, kým sú a odkiaľ pochádzajú. Potešilo ma, že aj chlapec pôvodom z Južnej Kórei knihu prečítal a informácie o Slovanoch ho zjavne oslovili, čo sa ukázalo pri práci s pracovným listom, aj pri následnom teste k téme Veľkej Moravy. Deti mali na prečítanie knihy, ktorá má 352 strán, 5 týždňov. Na prácu s knihou som si vytvorila pracovný list (PL - nižšie na stiahnutie v pdf), ktorý mal deťom poskytnúť priestor pre tvorbu vlastného študijného materiálu – minibrožúry o živote Slovanov. Je kombináciou faktických a historicky podložených informácií, ktoré deti dostávajú v štandardom vyučovacom procese. Zvyšok informácií si musia vyvodiť z knihy. Časť zadaní, úloh, otázok som pripravila tak, aby to deti zvládli samé a druhá časť podporuje aktívnu žiacku diskusiu v skupine, vo dvojici alebo s učiteľom. Niektoré úlohy vedú len k jednej správnej odpovedi, iné otázky poskytujú priestor pre vyjadrenie názoru alebo predpokladu. PL je rozdelený do tematických oblastí, informácie z knihy teda využíva v celku, nie podľa kapitol, napr. mytológia, spôsob života a iné. V úvode hodiny som začala otvorenými otázkami:

Kde v knihe sa momentálne nachádzate? (S PL je možné začať pracovať aj skôr, ako všetci knihu dočítajú.)

V akom čase a priestore sa v knihe nachádzate?

Ako sa vám kniha čítala?

Pár slovami mi povedzte, akú tému kniha rozvíja.

Čo si o knihe a príbehu myslíte? (Formuje sa aj právo vyjadriť svoj postoj, hoc aj negatívny a žiaci o ňom môžu diskutovať.)

Páčili sa vám viac opisy alebo príbeh? Čo sa nepáčilo? Prečo? Je nejaká časť príbehu, ktorá sa páčila najviac? Ktorá?

Po každej tematickej oblasti pracovného listu som deťom dala priestor vyjadriť voľne svoj názor. Zároveň sme sa bavili o tom, čo v knihe treba hľadať, aby objavili rôzne zaujímavosti o živote Slovanov. Ako príklad som im prečítala časť s knihy (str. 127 Príchod Moreny), z ktorej mali následne vybrať, čo je podľa nich dôležité z pohľadu dejepisu. Ukázala som im svoj zošit s poznámkami ku knihe a navrhla im podobný spôsob záznamu ideálne s uvedením strany, ku ktorej si poznačili svoje myšlienky. Žiaci pracovali s pracovným listom priebežne, samostatnú prácu som striedala s diskusiou alebo skupinovou prácou. Súčasťou je formulácia vysvetlení - čo je to pražmo, bohyňou čoho je Morena, symbolom čoho je čelenka na hlave slovanského muža v knihe. Na konci PL je miesto na poznámky – žiaci si tam väčšinou písali kľúčové informácie ako rozdelenie Slovanov, vznik Veľkej Moravy, vláda Rastislava a Svätopluka. Na záver práce s pracovným listom vypracovali v dvojiciach čiastkovo projekt o živote Slovanov podľa okruhov spomínaných v pracovnom liste. Následne jednotlivé okruhy spojili dokopy ako trieda. Cieľom projektu je zhrnúť 350 strán knihy do jedného plagátu tak, aby bol zdrojom pre spolužiakov z iných ročníkov. Tí by po prezretí informácií na stene školy mali vedieť o Slovanoch to najzákladnejšie i najzaujímavejšie. Kritériom bola vecnosť – vystihnutie toho najpodstatnejšieho, jednoduché vysvetlenie pomocou obrázkov a popisov, využitie knihy, zároveň overenie si informácie z iných zdrojov – lieratúry faktu, encyklopédie, relevantných internetových zdrojov (napr. www.hradiska.sk).

Čo na to deti?

Moji siedmaci bojovali s hrúbkou knihy aj jej avízovanou témou ešte skôr, než sa pustili do jej čítania. Následne bojovali s tým, čo bude obsahom vyučovania dejepisu v téme o Slovanoch. Vychádzali zo štandardne zaužívanej metódy formou prezentácie prečítaneného na hodinách literatúry. Situácia sa zmenila, keď do rúk dostali pracovný list a začali s dejepisnou témou aktívnejšie pracovať. Po spoločnom prečítaní otázky z PL nastalo väčšinou ticho, deti mohli pri tvorbe odpovede pracovať aj so svojimi vlastnými poznámkami ku knihe. Keď na riešenie prišli, hýkali, až podskakovali na stoličke. Reakcie na knihu boli väčšinou pozitívne – u niektorých detí hneď ako sa pustili do čítania, iní potrebovali viac času, aby sa s dejom zžili. Našli sa aj takí, ktorých príbeh neoslovil vôbec. Pýtala som sa priebežne, pretože s pracovným listom sme pracovali postupne - každú hodinu približne 15 minút. Deti si pochvaľovali opisy, ktoré ich veku primerane vysvetlili to, čomu nerozumeli. Častou reakciou bola aj otázka ako to skončí, či sa odhalí tajomno už v druhom diely a kedy vyjde tretí (vyšiel v novemberi 2018). Deti zaujalo najmä to, že veľa vecí v príbehu sa dotýka aj súčastnosti – zvyky a tradície, remeslá a iné. Reagovali aj na vzťah Slovanov k prírode a rôzne bájne postavy, ktoré poznali z iných mytológií, napr. Gryf alebo bludičky.

Tipy, odporúčania

Možno by bolo lepšie začať knihu čítať priamo s deťmi v triede, aby ich mala šancu upútať a tým eliminujeme problém s počiatočnou nechuťou kvôli jej “hrúbke”. Nevýhodou je časová dispozícia hodín dejepisu v 7. ročníku. Dajte deťom počas práce s PL priestor diskutovať, keď majú podnety (my sme diskutovali veľa, decká si vymieňali názory, argumentovali) a dopĺňať ho obrazovým materiálom, ktorý je voľne dostupný na internete. Žiaci môžu tému doplniť záložkovou knihou (tzv.lapbook). Odporúčam aj návštevu tematického múzea alebo vyhľadať lokalitu spomínanú v knihe – aspoň na mape, ideálne naživo (Archeologické náleziská starých Slovanov: Hradisko Valy Bojná https://www.kamnavylety.sk/hradisko-valy-bojna/

Hradisko Kostolec - Ducové http://www.ducove.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=26&Itemid=34

Kostol sv. Markéty Antiochijskej v Kopčanoch, Hrad Devín, Archeoskanzen Modrá (CZ), Mikulčice (CZ))

Dá sa pracovať aj s mapou na vnútornej obálke knihy. Máme v pláne pripraviť aj typické slovanské jedlá - po jarnej exkurzii na niektoré z hradísk.

Pomôcky, rekvizity

  • pracovný list (na stiahnutie)
  • kniha pre každého žiaka alebo do dvojice (ak stihnú prečítať počas piatich týždňov dvaja)

Kniha k aktivite

Legenda o Braslavovi – obálka

Legenda o Braslavovi

Ivana Jungová. Slovart, 2016. 350 s. ISBN 978-80-556-2366-5.

Požičajte si knihu

Máte ku knihe vlastnú aktivitu?

Pridať aktivitu
profilovka
Kontaktujte autora
Zdieľajte aktivitu
predel

Pridať komentár
predel
Autorský príspevok bol podporený z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.