Lois Lowry: Darca

Sci-fi, dystópia  

Všetkým deťom, ktorým zverujeme do rúk budúcnosť.

Čitateľské aktivity

Prezrite si aktivity súvisiace s knihou alebo pridajte vlastnú.

ČO KNIHA PONÚKA

Obraz bieločierneho sveta bez bolesti je na prvý pohľad celkom lákavý. Kniha prináša polemiku o tom, aká je cena za takýto svet. Je príbehom o našej prirodzenej potrebe hľadať pravdu, klásť si otázky, hľadať vo veciach zmysel a o odvahe vzoprieť sa pravidlám, ak idú proti ľudskosti. Príbeh je plný symbolov, ktoré podnecujú diskusiu na rôzne témy, často nie ľahké a nie jednoznačné. Kniha neponúka odpoveď, ani návod, ako má ľudstvo žiť, nemá ani definitívny záver – je na čitateľovi, aký postoj zaujme, čoho sa uchopí. Objavujú sa tu aj dlhodobo kontroverzné témy ako eutanázia, užívanie tlmiacich liekov alebo drog, eliminácia negatívnych vývojových tendencií. Odporúčame sprevádzať deti jej čítaním – buď formou spoločného čítania alebo vytvorením priestoru pre zdieľanie pocitov, názorov a postojov, ktoré kniha u tínedžerov vyvolá či podporí.

Tematická oblasť

Ľudia a vzťahy (dospievanie, empatia a súcit, láska, riešenie konfliktov, smútok, osamelosť, strach, pomoc druhým, povolania, priateľstvo, rodina, smrť, zdravotné znevýhodnenie)

Spoločnosť, história, umenie (dejiny, filozofia, ľudské práva, politika, vládnutie, právo)

Veda a technika (veda)

Inšpirácia do školy

Dejepis, občianska výchova, etika / náboženstvo

Prínosy knihy

Hodnotový rozvoj

Autorkou knihy je stará mama, jej postoj je zjavný – naučiť naše deti a vnúčatá odvahe konať, odvahe rozhodnúť sa a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Nastoľuje otázku, či je lepšie byť odvážny a možno za svoje presvedčenie aj trpieť, alebo radšej splynúť s davom a žiť (možno) pokojný život. Kniha je situovaná v zdanlivo ideálnej spoločnosti – v komunite bez bolesti a utrpenia. No zároveň aj bez vlastného názoru. Príbeh otvára priestor polemizovať o tom, prečo tak komunita funguje, v čom sa líši od našej spoločnosti, čo je jej cieľom a za akú cenu.

Emocionálny rozvoj

Hlavným hrdinom je 12-ročný Jonas, ktorý si za krátky čas prejde cestu od dieťaťa, žijúceho v ideálnom svete k mladému dospelému, ktorý kriticky myslí, uvažuje a kladie si otázky. Uvedomuje si negatíva pravidiel spoločnosti, v ktorej žije a zároveň cíti veľkú zodpovednosť za jej zlepšenie.

Dozvieme sa viac o...

Príbeh ponúka asociácie s minulosťou a prítomnosťou – naznačuje historické súvislosti ako obdobie nacizmu alebo komunizmu, diktátorské režimy, segregáciu. Poskytuje možnosť riešiť aj politologické otázky ako ľudské práva, politický režim, tvorbu zákonov, fungovanie spoločnosti, napríklad polemiku o práve na súkromie, možnosť vybrať si klamstvo v prípade, keď je to možno ospravedlniteľné, právo na vlastné chyby a omyly, na možnosť slobodnej voľby, umožňuje analyzovať ľudské a občianske práva.

Príbeh inšpiruje zamýšľať sa nad rôznorodosťou názorov – Jonas ako jediný v komunite vidí veci inak, rozmýšľa, uvažuje, porovnáva. Jemu je dovolené byť iným. Stretávame však aj postavy, ktoré sú komunitou pre svoju inakosť „tolerované s výhradami“ , ako napríklad Ašer, ktorý vnútorne cíti, že je iný, ale on i komunita robia všetko pre to, aby jeho odlišnosť obmedzovali.

PODNETY PRE RODINY A ŠKOLY

Témy a prvky na zváženie

Kniha otvára aj kontroverzné témy ako eutanázia, užívanie tlmiacich liekov alebo drog, eliminácia negatívnych vývojových tendencií.

Polemika o týchto témach plynie veľmi prirodzene, spolu s príbehom sa buď rozvíja alebo sa opakovane vracia (napríklad lieky). Kniha ako taká tieto témy otvorene nerieši, neponúka návod ani správne odpovede. Necháva na čitateľovi, aby zaujal postoj, aby sa ho polemika prirodzene dotkla, aby jej sám dal váhu a hodnotu. Často si čitateľ kontroverznosť témy uvedomí až neskôr, keď z nej vyplývajú ďalšie konflikty, keď sa nad nimi zamyslí hlavný hrdina (ako napríklad povolenie klamať). Následne s ním môže čitateľ súhlasiť alebo nesúhlasiť.

Kniha bola na základe protestov skupiny rodičov v niektorých štátoch USA vyradená zo zoznamu kníh povinného čítania. Nevhodná sa im zdala téma o eutanázii a dobrovoľnej smrti. Táto téma nie je pre knihu prioritou, podstata príbehu sa nachádza inde a nestojí na spomínanej problematike. Eutanázia je použitá ako súčasť vysvetlenia fungovania komunity z príbehu. Môže to byť ťažká otázka pre citlivého čitateľa, no zároveň môže poskytnúť priestor na diskusiu o morálke, hodnotách a právach jednotlivca.

Zaujímavé aj pre dospelého

Predstava „ideálnej“ spoločnosti je lákavá aj pre dospelého. V Darcovi niektorí nájdu paralelu v minulosti, iní si všimnú alternatívu budúcnosti. Kniha otvára množstvo otázok, nad ktorými sa často zabúdame v rýchlom tempe dospeláckeho života opätovne zamýšľať a reflektovať naše vlastné životy . Je ideálna na diskusie medzi generáciami, na porovnávanie postojov a skúseností dospievajúcich, dospelých a určite aj našich starých rodičov.

Porozprávajte sa s deťmi

Od začiatku príbehu kniha ponúka možnosť interakcie, úvah, prezentácie domnienok, očakávaní. Môžete si zvoliť otázky tematického charakteru, ako napríklad komunitný systém života, politické a občianske práva, cenzúra, formovanie názorov dospievajúceho človeka, vnímanie inakosti, tolerancia, dospievanie, zlé skúsenosti a z nich vyplývajúce poučenia, formovanie štátu, ale aj literárne prvky, ako napr. symbolizmus knihy – jablko, modré oči, sánky, bicykel, alebo môžete vychádzať z jednotlivých kapitol. Ak sa zameriate na historický kontext, pýtajte sa na asociácie, na to, či to čitateľom niečo pripomína, prečo im to pripomína práve tieto udalosti.

Diskutovať môžete o pravidlách komunity z príbehu. Ktoré pravidlá sú v poriadku a rešpektujeme ich aj my? Rešpektujeme ich všetci alebo sú aj medzi rovesníkmi rozdiely v názoroch? Ktoré pravidlá vnímajú príliš prísne, ktoré považujú za nezmyselné, hlúpe a prečo? Aký je zmysel týchto pravidiel? Prečo sú pre komunitu/spoločnosť dôležité? Je obmedzenie osobnej slobody a vlastného názoru v mene dobra spoločnosti v poriadku? Stačí mať úplnú rodinu, hoci nie biologickú? Je komunita šťastná, ak má každý domov, stravu i prácu? Je zlá spomienka alebo negatívna skúsenosť prospešná, alebo je lepšie ju vytesniť?

Knihu môžete prediskutovať aj prostredníctvom symboliky: V čom je výnimočné práve jablko? Čo znamenajú oči hlavného hrdinu? Prečo je všade sivo? Čo predstavujú sane? S čím sa takéto emócie spájajú vám?

Kniha ponúka aj širší kontext – čo je to odvaha, je jej dosť, kde ju vidieť?

Príbeh obsahuje aj špecifickú terminológiu napr. Rada starších, Príjemca pamäte, prepustenie, význam ktorej je neprehliadnuteľný – evokuje v nás poznané, predstavivosť, no zároveň vedie čitateľa k zamysleniu sa a uvažovaniu nad tým, prečo autorka používa práve takéto pojmy – majú skrytý zmysel? Stotožním si to s niečím, čo poznám? Vyvolávajú u mňa pozitívnu či negatívnu stopu? Prečo?

Otvorený koniec príbehu umožňuje diskusiu, podporuje počúvanie a vnímanie pocitov ostatných.

Čitateľský zážitok z prvej ruky

U žiakov príbeh vyvolal zvedavosť a diskusiu. Ich názory sa v niektorých bodoch líšili, v iných jednoznačne zhodli, napr. jeden videl minulosť, ktorá sa už vrátiť nemôže, druhý mal obavu z budúcnosti alebo že je super, že všetci mali bezpečný domov so stabilnou rodinou, že každý mal prácu, vybranú spravodlivo podľa dlhodobého pozorovania jeho individuálnych schopností. Rozpor spôsobovali reakcie na to, či nás negatívne skúsenosti posúvajú dopredu alebo nás zraňujú, alebo, či určité obmedzenie slobody nemôže byť aj na prospech. Niektorí vnímali príbeh ako opis minulosti, iní ako budúcnosť, či totálnu sci-fi. Vďaka knihe som opäť trochu viac spoznala svojich vlastných žiakov i samu seba. Z pohľadu dospelého kniha vo mne zanechala neurčitý negatívny pocit pripomínajúci obavy z toho, že niečo podobné je reálne aj v blízkej budúcnosti. Zimomriavky mi naskakovali pri myšlienke, koľko negatívnych vplyvov spoločnosť vníma ako pozitívnu nevyhnutnosť.

Špeciálny výber

klapka
Sfilmované

Knihofilmový úlet s Darcom má šancu osloviť deti 11+, pretože ponúka úplne inú predstavu života, aký poznajú a žijú (aj keď môžu pochádzať z rôznych rodinných zázemí). A to v nich rozdúcha zamýšľanie sa, porovnávanie, predstavy „čo keby...?“, „ale ako by sa dalo...?“. Aké by bolo získať kontrolu nad vecami, ktoré sú „zlé“, ak by zároveň prišli o iné, napríklad o možnosť prežívať pozitívne emócie či dokonca vidieť farby? Toto sa udialo aj u mojich detí (11 a 13), ktoré si pozreli film už druhýkrát. Šimi motivovaný filmovou verziou si obratom prečítal aj knihu, Mati si ju dala na zoznam najbližších v poradí. Decká sa s filmovým Jonasom stotožnia rýchlo, ide mu z očí zvedavosť, úprimnosť, postupne rastúci vzdor voči nezmyselným pravidlám a odhodlanie hľadať pravdu. Oproti knihe pôsobí so svojimi kamarátmi Asherom a Fionou výrazne staršie ako 12-roční a z prvotných motýľov v bruchu ide film vo vzťahu Jonasa k Fione kúsok ďalej, pointa príbehu však ostáva nezmenená. Filmová verzia zaujme viacerými detailmi (nájdete nižšie), čím môže u detí – nečitateľov vzbudiť chuť po opätovnom prežívaní príbehu - a tu má šancu kniha. Po prvom pozretí filmu si Mati pamätala aj dve silne emotívne situácie – smrť bábätka a ukážky vojny. Napriek záujmu pozrieť si film druhýkrát, tieto scény už nechcela opätovne vidieť, aj keď sme sa o tých situáciach porozprávali. Vyriešila si to sama tým, že si zakryla oči a prečkala obe scény bez obrazu. Bolo však viacero momentov, ktoré ju zjavne zaujali a rozmýšľala nad nimi ešte po filme:

• Pôsobivý začiatok, kedy očami Jonasa naozaj vidíme všetko čiernobiele a tento jednoduchý ČB vzorec odrazu narušia občasné záblesky farieb – prvej červenej. Mati to spätne popísalaa, akoby mala pocit výnimočnosti, pretože spolu s Jonasom videli to, čo iní nevideli.

• Spôsob výberu povolania - v komunite pridelí absolventom školy prácu Rada starších. Dumala nahlas, že musí byť náročné sledovať toľko ľudí a vyhodnocovať ich správanie, no zdalo sa jej dobré, keď niekto dokáže druhému poradiť a vystihnúť, na čo má talent. Byť ale neustále sledovaná, to jednoznačne odmietla.

• Všimla si, že v komunite neboli ľudia inej farby pleti. Vysvetlila si to tak, že "asi aby sa nehádali".

• Páčil sa jej vzťah Darcu a Príjemcu, pomenovala ho ako „taký skutočný a super, že občas aj vtipný“.

Objavili sa aj takéto otázky:

• Keď si mali byť všetci rovní, tak ako to, že neprotestovali proti Rade starších?

• Ak je všetko zlé na niečo dobré, načo je dobrá vojna? Ako by sa dalo zbaviť LEN vojny?

• Čo keby niekto z ľudí z komunity neprijal ospravedlnenie?

Šimiho postrehy: Jonasových rodičov po prečítaní knihy vnímal ako oveľa prirodzenejších a sympatickejších ako ich prísne filmové verzie. Možno o to viac sa mu páčil vzťah Jonasa k malému Gabrielovi a jeho potajomky „nepresné“ vyjadrovanie s využitím „archaizmov“ ako ľúbim ťa. Všimol si, že v Jonasovej komunite chýbali autá, obyvatelia sa presúvali len na bicykloch, čo by preniesol aj do nášho sveta. Film označil za napínavejší ako knihu, napríklad v situácii (ktorá v knihe nie je), kedy sa Asher postavil Jonasovi a Gabimu na úteku do cesty s použitím dronu. O pár dní neskôr vytiahol pri raňajkách to večné ospravedlňovanie sa a prijímanie ospravedlnenia komentujúc "ako vážne to asi museli myslieť, keď to používali takmer na všetko".

Knihofilmová záhada na pátranie:

• V Jonasovej komunite funguje v škole u detí zvláštny systém kabátov. Vo filme o ňom niet ani chýru, no v knihe je tomu venovaná celá jedna strana... V čom spočíva?

• Čo pomohlo Jonasovi a Gabimu na úteku, aby ich nezachytila termokamera z lietadiel, ktoré ich hľadali? (Špeciálna výzva pre malých fanúšikov vedy a technológií.)

odporúča: Lucia Borovská

Podrobné údaje o knihe
  • Názov knihy: Darca
  • Autor: Lois Lowry
  • Ilustrátor: Marek Cina
  • Preklad: Veronika Michalová
  • Žáner: Sci-fi, dystópia
  • Literárny druh: Próza
  • Vydavateľstvo: Artforum
  • Rok slovenského vydania: 2014
  • Jazyk: Slovenský
  • Počet strán: 228
  • ISBN: 978-80-8150-065-7
Recenziu pripravili
Zdieľajte recenziu
predel

Pridať komentár