Hodnotový rozvoj

Názov slovenského vydania – Soví spev Potopa – predznamenáva strhujúcu udalosť, ku ktorej v priebehu deja dochádza. Motív neutíchajúceho dažďa a jeho následné vyústenie do prírodnej katastrofy sa nesie celým príbehom. Táto „upršaná realita“ je pozadím, na ktorom sa čitateľovi vo forme ja-rozprávania hlavného hrdinu – 17-ročného študenta Armina – predostiera životná skutočnosť dospievajúceho chlapca žijúceho v pretechnizovanom veku 21. storočia, označovaného za „storočie ľudskosti“. Paradoxne k tomuto prívlastku sa však ľudskosť zo vzťahov postupne vytráca. Realitou sa stáva čoraz väčšia úzkostná osamelosť spojená s hrozbou nadvlády techniky a mechanizácie nielen nad dieťaťom či dospelým, ale i nad civilizáciou celkovo.

Emocionálny rozvoj

Prostredníctvom úvah vnímavého tínedžera sa čitateľovi odkrýva celý komplex problémov súvisiacich s naznačeným stavom spoločnosti. Medzi tie, ktoré sa detí a dospievajúcich bytostne dotýkajú, patria problémy rozvrátených rodín a vzťahov. Bežným sa stáva model nekompletnej alebo nefunkčnej rodiny, opačný prípad je považovaný skôr za výnimku. V rodine s matkou samoživiteľkou vyrastá aj Armin a jeho 9-ročná sestra Geza, pričom súrodenci majú spoločnú len matku. Hlavný hrdina sa vo svojich úvahách vracia do spomienok na starých rodičov z matkinej strany ako na jediných jeho a sestriných spoločných príbuzných.

V živote Armina, Gezy a Arminovej priateľky Rebeky dochádza počas dvoch dní k zlomovým udalostiam vedúcim k nečakane rýchlemu osobnostnému zreniu a zodpovednosti. V hraničnej životnej situácii, ktorá si žiada rozhodovanie, sa zrazu väčšina technických vymožeností stáva zbytočnosťou. Skutočnú pomocnú ruku si môžu podať len ľudia navzájom. Dramatická situácia má pre hlavné postavy katarzný účinok. Zároveň počas nej nachádzajú i to, čo dokáže zaplniť ich vnútornú prázdnotu, a to vytúženú osobnú blízkosť.

Dozvieme sa viac o...

Autorka sa v knihe dotkla aj problematiky sociálnych rozdielov medzi ľuďmi; úplnej straty tabuizovania sexu, erotiky a nahoty; podobne i užívania alkoholu a mäkkých drog; nie ojedinelého riešenia osobných problémov samovraždou; nenápadných prejavov skrytej agresivity, ale i zmeny pohľadu na vieru v náboženskom ponímaní, ktorá sa stala niečím, čo sa viac-menej spája iba s minulosťou. Všetko toto je však podávané formou, ktorá núti rozmýšľať a ktorá nepoburuje, ani neútočí na hodnotový vývoj dospievajúceho.

I keď kniha odkrýva pohľad na viacero problematických oblastí, nenabáda k napodobňovaniu negatívnych foriem správania, ani ničomu podobnému. Podnecuje úvahy o ich mieste a vhodnosti v živote človeka. Autorka nie je vulgárna, nedehonestuje človeka, ani nepodceňuje intelekt čitateľa, preto rodič ani učiteľ nemusí mať strach siahnuť po tomto texte.