Inšpirácie pre učiteľov, knižnice

Čo znamená byť na úteku?

10 – 12

profilovka

Markéta Andričíková
Filozofická fakulta Univerzity P. J. Šafárika, Košice
27. 02. 2019

Miesto

Základná škola

Počet detí

6 - 15

Vhodná pre

5. - 6. ročník
Trieda s deťmi, ktoré sa dobre poznajú.

Trvanie aktivity

príprava: 2+ hodiny (zoznámenie sa s knihou, širšie s témou)
realizácia: 45 min.

Aktivita podporuje

  • Poskytuje priestor na prežívanie pocitov spojených so stratou domova, bezpečia a tiež priestor na uvedomenie si významu života v slobode, mieri, v dostatku, v bezpečí.
  • Čítanie s porozumením

Tematické zaradenie

  • Domov a rodina
  • Každodenný život detí (rovesníkov hlavnej postavy v knihe)
  • Migrácia
  • Sloboda a nesloboda
  • Mier a vojna
  • Medziľudské vzťahy

Popis aktivity

Cieľom aktivity bolo priblížiť deťom prostredníctvom konkrétnej knihy (Marek Vadas: Útek) pocity niekoho, kto zrazu stratí domov a musí sa vydať na dlhú cestu, aby získal nový. Téma migrácie je v našej spoločnosti veľmi aktuálna, ale nie vždy šťastne prezentovaná. Kniha sa dá čítať ako denník chlapca na úteku. Sú v nej mnohé konkrétne výjavy súvisiace s ťaživou situáciou migrantov – hlad, smäd, strach o vlastný život i životy blízkych. Kniha a aktivity spojené s jej čítaním majú zámer podporiť v deťoch empatiu a súcit s ľuďmi v núdzi a podnietiť v nich uvedomenie si hodnoty života v slobode, v mieri a v bezpečí.

Vstup do príbehu a zoznámenie s hlavnou postavou (15 min)

Do príbehu sme vstupovali čítaním prvej kapitoly knihy s názvom Ako som sa naučil utekať. (Deti zatiaľ videli iba text bez obrázkov, obrázok, na ktorom je chlapec tmavej farby pleti – zrejme Afričan - , som im ukázala až neskôr.) V tejto kapitole sa deti prostredníctvom riadeného rozhovoru dozvedeli o hlavnej postave knihy - chlapcovi, o tom, koľko mal asi rokov, kde a s kým žil, čo rád robil. Otázky v riadenom rozhovore:

  • Kto rozpráva príbeh?
  • Čo o chlapcovi vieme? Koľko má rokov? Ako vyzerá? Ako sa volá? Čo vieme o jeho rodine?
  • Kde chlapec býva?
  • Čo chlapec robieva každý deň?
  • Kto je Alan? V čom je Alan špeciálny?
  • Čo zvláštne sa chlapcovi stalo? Čo povedal chlapcovi o behu jeho otec? Prečo?
  • Aký je rozdiel medzi behom a útekom?

Deti z textu vyčítali, že chlapec chodí do školy (teda by mohol byť ich rovesníkom), má psa Alana, ktorý rozumie ľudskej reči a pomáha chlapcovi s matematikou. Chlapec žije so svojím otcom, mama sa v tejto kapitole nespomína (neskôr sa z textu dozvieme, že umrela skôr, ako ju chlapec spoznal). Chlapec ani otec nemajú meno. Meno má iba pes (pretože má v príbehu dôležitú úlohu – je chlapcov ochranca, priateľ, sprievodca). Chlapca pohrýzol cudzí pes, lebo pred ním nedokázal ujsť. Otec chlapca poučil a povedal mu, že dieťa musí vedieť utekať. Po týchto slovách nasleduje v texte veta: Vtedy som ani netušil, akú má pravdu. Nad touto vetou sme sa s deťmi zamysleli dlhšie, pretože predznamenáva ďalšie udalosti. A takisto sme spoločne podrobnejšie rozobrali poslednú vetu prvej kapitoly: Po celý čas som mal na mysli otcove slová, že rýchlo utekať je to najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje vedieť. Na tomto mieste sme sa s deťmi krátko pozastavili nad slovami beh a útek a ich významom. Deti vycítili rozdiel v tom, že beh je skôr neutrálne spojený so športovou aktivitou, kým útek sa môže spájať s nebezpečenstvom. Po tomto rozhovore som deťom ukázala aj obrázok z knihy, aby ďalšie úvahy o chlapcovi mohli spojiť s konkrétnejšou predstavou. Tu som ich zároveň upozornila, že také situácie môžu prežívať deti na celom svete – bez rozdielu rasy či farby pleti.

Počúvanie s porozumením, vizualizácia chlapcovej situácie, vciťovanie sa do situácie človeka v ohrození (15 min)

V ďalšej časti hodiny nasledovalo čítanie vybraných (vopred pripravených) úryvkov z knihy. Zámerne som vyberala kontrastné ukážky. V niektorých boli pozitívne výjavy spojené s chlapcovými spomienkami alebo túžbami či snami o domove, rodičoch, priateľoch, v iných zasa negatívne výjavy spojené so situáciou na úteku, strachom, pobytom v utečeneckom tábore. Deti v triede som rozdelila na dve skupiny. Keďže sedeli v polkruhu na kockách z molitanu, požiadala som ich, aby tie kocky rozmiestnili a poukladali tak, aby vytvorili atmosféru priestoru, v akom sa chlapec mohol nachádzať. Jeden priestor sa spájal s pozitívnymi predstavami a druhý s negatívnymi predstavami. Ten prvý bol vytvorený tak, že bol dôkladne usporiadaný, ten druhý bol chaotický, rozhádzaný. Pýtala som sa detí v oboch skupinách na ich pocity. Vyzvala som ich, aby ich skúsili stručne pomenovať. Často sa opakovalo slovo strach, zúfalstvo, únava. Samozrejme, oveľa intenzívnejšie si deti uvedomovali ten neusporiadaný, chaotický priestor. Usporiadaný priestor je pre väčšinu z nich samozrejmosťou. Povedala som deťom, nech sa v priestoroch vymenia, nech si vyskúšajú obidve situácie, aby ich mohli porovnať. Zámerom tejto aktivity bolo priviesť deti k hlbšiemu prežitiu chlapcovej ťažkej situácie (a teda aj situácie kohokoľvek na úteku, bez strechy nad hlavou) a taktiež k uvedomeniu si toho, že sloboda, mier, rodina a domov sú v živote každého človeka dôležité hodnoty, o ktoré sa treba starať. Špeciálne som ich upozornila na nasledujúci výjav z knihy: Chceli zostať blízko domova, pretože tu stačilo, aby zafúkal vietor a konáre stromov bubnovali známy rytmus ich piesní.

Interpretácia obrázkov knihy (15 min)

Posledná aktivita mala dotvoriť predchádzajúcu. Deti mohli na viacerých obrázkoch z knihy (projektovaných na plátne) identifikovať konkrétnejší priestor chlapcovho príbehu. Obrázky sú v tomto prípade neoddeliteľnou súčasťou rozprávania. Ich prostredníctvom sa dozvedáme viac o chlapcovi – vieme ho identifikovať podľa farby pleti, oblečenia -, o psovi Alanovi, ktorý je takmer vždy v chlapcovej blízkosti, z pestrofarebného oblečenia iných postáv tiež vieme bližšie identifikovať africký priestor. Takisto je tu veľmi výpovedný obrázok utečeneckého tábora, kde sú akoby v nekonečných radoch za sebou stany a pri nich množstvo ľudí. Na kontrastné porovnanie priestoru som vybrala obal knihy, kde je chlapec utekajúci pred dymovým mračnom (akoby po výbuchu) a záverečnú dvojstranu príbehu (bez slov), kde je obrovský mangovník, pod ním stojí chlapec s otcom a psom a obďaleč je (asi hlinený) dom s palmou, pred ktorým stojí žena (mohla by to byť chlapcova mama) a dáva na stôl jedlo. O všetkých týchto obrázkoch som sa deťmi podrobnejšie rozprávala a celú aktivitu sme uzavreli úvahou o tom, čo je pre nás drahé a vzácne, čo pre nás znamená domov.

Čo na to deti?

Aktivitu sme realizovali v dvoch triedach – príme a sekunde osemročného gymnázia – pred Vianocami. V obidvoch skupinách bol podobný počet detí (15 – 17), v oboch prípadoch trvala aktivita jednu vyučovaciu hodinu (45 minút). Deti sa v texte orientovali viac-menej bez problémov, v riadenom rozhovore boli schopné veľmi rýchlo reagovať na otázky a takisto veľmi dobre vycítili rozdiel medzi behom a útekom, čím sme si vlastne aj vysvetlili názov knihy. V sekunde prvú kapitolu príbehu čítali deti nahlas – vyberala som deti, ktoré mali o hlasné čítanie záujem (keďže deti bližšie nepoznám). Väčšina z nich čítala veľmi dobre, čo môže súvisieť aj s tým, že je to výberová škola. Pri práci v priestore bol v triede trocha väčší hluk – keďže deti potrebovali priestor nejako usporiadať, museli sa v ňom aj voľne pohybovať, čo spôsobilo aj problémy v správaní. Keď som deti vyzvala, aby sa pokúsili vžiť do situácie hrdinu pribehu, jeden chlapec zaprotestoval, že nechce byť černoch. Vysvetlila som mu, že s takou alebo podobnou situáciou sa môže potýkať akékoľvek dieťa. Následne už spolupracoval, no takéto reakcie by nemali ostať bez hlbšieho ošetrenia – možno formou priateľského individuálneho rozhovoru o pôvode tohto názoru s cieľom otvoriť dieťaťu iný, ľudský pohľad a narušiť stereotypné uvažovanie, ktoré deti často preberajú od dospelých . Z reakcií detí bolo tiež zrejmé, že sa necítili príjemne v chaotickom priestore a chceli byť radšej v tom usporiadanom. Hoci práve v tom chaotickom mohli robiť aj väčší hluk. Deti sa bez problémov orientovali aj v obrázkoch. Dokonca si všimli také detaily, ktoré som ani ja (aj pri opakovanom čítaní) nezbadala (napríklad v prvej kapitole stojí v kríkoch cudzí pes, ktorý pohrýzol chlapca, a ešte má krvavú papuľu). Aktivita určite otvorila v deťoch hlbšie otázky v téme utečencov a migrácie, simulácia v triede im naznačila, aké pocity môžu mať ľudia na úteku, ľudia bez domova. Na hlbšie precítenie takejto situácie a porozumenie vážnych tém by bolo treba určite dlhší čas - aspoň dve vyučovacie hodiny. Aby sa dalo s deťmi dôkladnejšie porozprávať napríklad aj o predsudkoch, ktoré sú veľkou prekážkou k pochopeniu iných ľudí.

Tipy, odporúčania

V prípade, že máte na takúto tému a aktivitu viac času, určite odporúčam v úvode spontánny rozhovor s deťmi na tému utečencov a migrácie. Úvodná otázka o predstavách a znalostiach detí môže odhaliť, kde sa deti vo vnímaní tejto problematiky nachádzajú, aké majú napríklad mylné predstavy, či rôznorodé postoje. Aktivita v priestore spôsobila mierny chaos a deťom chvíľu trvalo, kým sa upokojili a boli schopné sústrediť sa na ďalšie úvahy o knihe. Odporúčam pred ňou stručnú dohodu s deťmi o tom, aby sa v priestore vzájomne rešpektovali a dôkladnejšie vysvetlenie, čo sa pohybom v priestore a premiestňovaním ľahkých molitanových kociek sleduje. Obrázky v knihe dotvárajú text a podporujú porozumenie príbehu, určite by bolo pre deti užitočné, ak by bolo v triede viac knižných kópií.

Pomôcky, rekvizity

  • Kniha Mareka Vadasa a Daniely Olejníkovej: Útek
  • Power-point s úryvkami z knihy, s obrázkami z knihy
  • Data projektor
  • Ľahké molitanové kocky, prípadne niečo podobné, čo poslúži účelu – slúžili ako stoličky a potom aj súčasti vybudovaného priestoru.

Kniha k aktivite

Útek – obálka

Útek

Marek Vadas. BRAK, 2016. 43 s. ISBN 978-80-972028-5-9.

Keď je pre dieťa najdôležitejšie naučiť sa dobre utekať ...

Prečítajte si recenziu Požičajte si knihu

Máte ku knihe vlastnú aktivitu?

Pridať aktivitu
profilovka
Kontaktujte autora
Zdieľajte aktivitu
predel

Pridať komentár
predel
Autorský príspevok bol podporený z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.